„ … nemáme byť naivní a musíme vedieť rozlišovať uprostred množstva zjavných a predstieraných núdznych stavov, musíme vedieť spoznať skutočnú núdzu a tomu najviac postih­nutému pomôcť.

… Je lepšie mýliť sa a dať desiatim, ktorí to nepotrebujú, ako odmietnuť pomoc jednému skutočnému chudákovi.. Žgrloš si vždy nájde výhovorku, len aby nemusel nič darovať. A nehnevajme sa, keď láska k  núdznym od nás vyžaduje pokoru a prináša so sebou poníženia: ako často je naša pomoc iba ako kvapka v mori! Ako často môžeme pomôcť iba omnoho menej, ako prosebník potrebuje. Pre niektorých takých sme boli možno poslednou nádejou.

…  Naše ohraničené možnosti a naša bezmocnosť ho sklamú, aj keď mu všetko primeranou formou vysvetlíme. Budeme na našu adresu počuť horké slová, bez adekvátnej vďačnosti za to, čo sme boli v stave urobiť. V  takýchto situáciách potrebuje človek veľmi veľa pochopenia a musí sa aj potom snažiť núdznych milovať – v tejto ich zatrpknutosti, ktorá ich robí ešte biednejšími a nešťastnejšími.

Albino Luciani, JP I.